Paggena:Teatro - Libero Bovio.djvu/138

'A Wikisource.
Chesta paggena è stata leggiuta du' vote e mo è fernuta.
130
'O PRUFESSORE...

MATTIA

Niente…

Un silenzio.

NUNZIATINA

(raddolcendo il tono:)

Te dispiace ca scrivo?

MATTIA

No… (con un sorriso pieno di amarezza:)

Ti ho insegnato io…!

(si leva, va presso la toelette, si ravvia i capelli, poi torna presso il tavolo, e vi ci si abbandona, la testa sulle braccia.)

MATTIA

(con voce infantile:)

Pecchè me tratte accussì?

NUNZIATINA

Uh, Dio!… Mo songh’io, mo?! Tu staie sempe ’e ’na manera… cu ’na mutria… Nun ride maie!

MATTIA

Nun rido maie, eh?!…

NUNZIATINA

(scimiottandolo:)

Ohooo!… E che guaio ’ê passato?