Paggena:'A storia nova - Ferdinando Russo.djvu/57

'A Wikisource.
Chesta paggena è stata leggiuta du' vote e mo è fernuta.

XII.


E corrono ’e cumpagne. — Uh, quant’è bello!
Addò steva? Addò steva… — Abbandunato…
— Uh, povero Tetillo! Uh, puveriello!…
— Mo’ resta senza mamma e senza pato…!
— E chi l’ha ditto? ’O faccio crestianiello!
Figlio ’e nisciuno? Figlio d’ ’o suldato!
Nun è cchiù solo, ’o povero guaglione,
pecchè ’o vo’ bene tutt’ ’o battaglione!
.    .    .    .    .    .    .    .    .    .    .    .    .    .    .    

XIII.


E ’o juorno doppo, appena sponta ’o sole
pe Napole na lettera s’avvia:
« Mia cara amanda, in queste tre parole,
« benzì che tu non prendi gelosia,
« ti fo assapere che, come Dio vuole,
« ho avuto un figlio in mezzo alla Turchia;
« stava sotto un murillo abbandonato
« che mi ho sentuto il core mio squartato! »


— 51 —